*ŝpar/i PV

*ŝpari

(tr)
1.
Kolekti provizon de io, precipe de mono, danke al modera elspezo aŭ uzo: ŝparu groŝon, vi havos plenan poŝon PrV ; ŝparu kiam bone, vi havos kiam bezone PrV ; vivi de ŝparita kaso PrV ; ŝpari provizojn dum sieĝo, soldatojn en milito; (figure) ŝparu vian bonan vorton por amato de la diojZ . VD:rezervi
2.
Modere kaj singarde uzi; domaĝi: vortojn ŝparu, agojn faru PrV ; ŝpari nek penon nek admononZ ; ŝpari siajn fortojn; kiu ŝparas sian vergon, tiu malamas sian filonZ ; tiuj ŝparas por ni la pensadon; oni ne ŝparis al li la aplaŭdojn.
angle:
to spare, save, keep for future use 2. to be sparing of
beloruse:
ашчаджаць, захоўваць, зьберагаць, эканоміць
france:
économiser, épargner vivi de ~ita kaso: vivre sur ses réserves.
germane:
sparen
hispane:
ahorrar
hungare:
1. megtakarít 2. takarékoskodik
itale:
economizzare, risparmiare
nederlande:
sparen
pole:
1. oszczędzać, ciułać 2. oszczędzać
portugale:
economizar, poupar
ruse:
сберегать, экономить
svede:
spara

ŝparaĵo

Tio, kion oni ŝparis: la lastaj ŝparaĵoj jam konsumiĝis [1].
1. F. Kožík, trad. J. Karen kaj J. Vondroušek: La plej eminenta inter Pierotoj, 2001
beloruse:
ашчаджанне (сродкі)
france:
économies (épargne), épargne
japane:
たくわえ, 貯蓄 [ちょちく]
pole:
oszczędności
ukraine:
заощадження

*ŝparema

Ne elspezema: Lia edzino estas tre laborema kaj ŝparema, sed ŝi estas ankaŭ tre babilema kaj kriema [2].
angle:
saving, economical, frugal, thrifty
beloruse:
ашчадны, беражлівы, эканомны
france:
économe (adj.)
germane:
sparsam
hispane:
ahorrador
hungare:
takarékos
japane:
つましい, 節約家の [せつやくかの], 物惜しみする [ものおしみする]
nederlande:
zuinig
pole:
oszczędny
ruse:
бережливый
ukraine:
ощадливий

ŝparigi, ŝpari

(figure) Evitigi ion malbonan al iu: ni volis ŝpari al li tiun dolorigan baton; la maŝinoj ŝparas al ni penadon kaj pensadon; ŝparigi al iu larmojn.
angle:
to spare, save
beloruse:
зьберагчы, упільнаваць, усьцерагчы
france:
épargner (quelque chose à quelqu'un)
germane:
ersparen
hungare:
megkímél (vkit vmitől)
itale:
evitare (qualcosa a qualcuno), risparmiare (far evitare)
japane:
免じる [めんじる], 免れさせる [まぬがれさせる]
nederlande:
besparen
pole:
oszczędzać (komuś, czegoś)
portugale:
poupar
ruse:
уберечь
svede:
bespara
ukraine:
уберігати, берегти

ŝparujo

Ujo, en kiu oni konservas monerojn, ŝparaĵojn: estis malagrable por mi kaŝiri ŝtrumpete en la ĉambron de mia patrino, kaj preni mian ŝparujon el ŝia skribotablo [3].
3. H. Hesse, trad. D. Karthaus: Demian, 2007
beloruse:
скарбонка
france:
tirelire
pole:
skarbonka

malŝpari

(tr)
Elspezi multe kaj senprudente: malŝparulo ĝuas nelonge, avarulo neniam PrV ; por kio ni vane malŝparas tempon [4]. VD:elgliti, greno, truo
4. I. Efremov, trad. J. Finkel: Horo de Bovo, 2005-2011
angle:
to waste, squander, dissipate
beloruse:
марнаваць, марна траціць, марнатравіць, растрачваць, растранжырыць
france:
dilapider, gaspiller
germane:
vergeuden, verschwenden
hispane:
derrochar, dilapidar
hungare:
tékozol, pazarol
itale:
sprecare (specie di forze o energia), sperperare, prodigare (non risparmiare), spendere e spandere
japane:
浪費する [ろうひする], むだ遣いする [むだづかいする]
nederlande:
verkwisten, verkwanselen
pole:
trwonić, marnotrawić
portugale:
gastar, desperdiçar
ruse:
транжирить, тратить, расточать
svede:
slösa
ukraine:
тратити, витрачати, марнувати, розтринькувати

malŝparema

Kiu facile malŝparas, volonte elspezas, fordonemas: suno superŝutis lin per malŝparema brilo [5].
5. T. Mann, trad. P. Buijnsters: La morto en Venecio, 2006
angle:
wasteful
beloruse:
неашчадлівы, неэканомны, раскідлівы, марнатраўны
france:
dépensier, prodigue
hispane:
derrochador
japane:
浪費癖の [ろうひくせの], 気前のよい [きまえのいい]
pole:
marnotrawny, rozrzutny
ukraine:
марнотратний

tempomalŝparo

Malŝparo de tempo, vana penado aŭ atendado: longa tempomalŝpara diskuto [6].
angle:
waste of time
beloruse:
марнаванне часу
france:
perte de temps
hispane:
pérdida de tiempo
pole:
strata czasu

administraj notoj

~i: Mankas verkindiko en fonto.
~ema: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
~igi, ~i: Mankas dua fontindiko.
~igi, ~i: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.