*fantom/o PV
*fantomo
↝ 
- 1. ↝
- Apero de mortinto sub videbla, ne palpebla figuro; ombro3, reaperanto, spirito4: la fantomo de la patro en Hamleto; lian palan vizaĝon la luno fantome prilumis [1].
- 2. ↝
- (figure) Nura ŝajno sen realeco; iluzio, ĥimero: li estas senpova fantomo de reĝo; post tiu longa malsano li estis nur la fantomo de si mem; postkuri la fantomon de la gloro.
1.
H. Heine, trad. L. L. Zamenhof: La Rabeno de Baĥaraĥ, 1929
- angle:
- phantom, ghost
- beloruse:
- фантом, здань, прывід
- ĉeĥe:
- duch, fantom, mátoha, příšera, strašidlo
- france:
- fantôme, spectre (fantôme), ombre (fantôme), semblant
- germane:
- Phantom, Scheinbild, Trugbild 1. Gespenst, Geist, Spukgestalt
- hispane:
- fantasma
- hungare:
- 1. kísértet, fantom 2. fantom
- nederlande:
- 1. geest, spook 2. waanbeeld
- perse:
- شبح، روح
- portugale:
- fantasma, aparição, alma do outro mundo, abantesma
- ruse:
- призрак, привидение, фантом
- slovake:
- mátoha, prelud, prízrak
fantoma
- Simila al fantomo, nebula, malklara, eble iluzia, maltrankviliga: fantoma aperaĵo.
- france:
- fantomatique
- hungare:
- kísértet-, kísérteties