*kel/o
*kelo
↝ 
- 1.
-
Subtera ĉambro, en kiu oni konservas provizojn,
vinon, nutraĵon karbon, ktp:
li havas nek ĉelon nek kelon
(li estas senhejmulo)
PrV
;
malfermita kelo tentas al ŝtelo
PrV
.
- 2.
- (figure)
La tuta provizo da vino entenata en la kelo:
li estis fiera de sia keloZ
.
- angle:
- 1. cellar
- beloruse:
- 1. склеп, падвал, сутарэньне
- bretone:
- 1. kav 2. kaviad
- ĉeĥe:
- sklep, suterén
- france:
- cave (subst. fém.), sous-sol li havas nek ĉelon nek ~on:
il est à la rue
- germane:
- 1. Keller 2. Weinkeller
- hispane:
- 1. bodega, despensa, almacén
- hungare:
- pince
- nederlande:
- kelder
- perse:
- 1. زیرزمین 2. انبار شراب
- pole:
- piwnica 1. piwnica
- portugale:
- 1. adega, despensa, frasqueira, garrafeira
- rumane:
- beci 1. beci
- ruse:
- 1. подвал, погреб 2. винный погреб
- slovake:
- pivnica
kelisto
-
Servisto, kiu zorgas speciale pri la vinprovizoj.
- angle:
- cellarman
- bretone:
- paotr ar c'hav
- ĉeĥe:
- sklepník
- france:
- caviste, sommelier, préposé aux vins
- germane:
- Kellermeister
- hispane:
- bodeguero
- hungare:
- pincemester, pincemunkás
- nederlande:
- bottelier
- pole:
- sommelier
- rumane:
- sommelier
- ruse:
- управляющий винным погребом, заведующий винами, сомелье
- slovake:
- vedúci pivnice
administraj notoj
~o:
Mankas verkindiko en fonto.
~isto:
Mankas fontindiko.
~isto:
Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.