fonogram/o
fonogramo
- 1.
- Signo kun fonetika valoro: [en antikva egipta skribo] unu signo plurfoje povis en diversaj situacioj servi kiel fonogramo kaj alifoje denove kiel ideogramo [1].
- 2.
- (arkaismo) PV Depeŝo ekspedita telefone.
Rim.:
Laŭ BL: Prefere diru (el)parolson(montr)a signo,
prononc(omontr)a sign, fonetik(montr)a signo.
- angle:
- phonogram
- beloruse:
- 1. фанаграма (сымбаль) 2. тэлефанаграма
- ĉeĥe:
- fonogram
- france:
- 2. télégramme téléphoné
- germane:
- 1. Phonogramm 2. Telefondepesche
- hungare:
- 2. telefontávirat
- japane:
- 表音文字 [ひょうおんもじ]
- nederlande:
- 2. fonogram
- pole:
- fonogram
- portugale:
- 2. fonograma, telegrama fonado
- slovake:
- fonogram
administraj notoj
pri
~o:
La vorto entute mankas en PIV1 kaj mi markis la sencon "telefona telegramo" ARK. Sed ekzistas pli modernaj sencoj. Ekz-e en la franca "phonogramme" servas por montri grafikan registrajxon de sono, aux ideogramon kun nur fonetika valoro. [MB]